TOPlist
Sledujte nás:

Datum registrace: 13. 01. 2018

Jak si nahrát profilovou fotku?

Ofelia

Sebekoučink

Cyklus 3 dny zdarma smazán automaticky dne 16.05.2022

Získané body

Tento měsíc: 0
Celkem: 458
Zobrazit více

 

?

Jak sbírat body

Počítadlo pohybu

Můj pohyb
Chůze: 38.77 km
Kolo: 6.32 km
Cvičení: 3 h 9 min
 
Všichni uživatelé
Chůze: 129416.92 km
Kolo: 67441.12 km
Cvičení: 5380 h 15 min

Přátelé

?

Jak požádat o přátelství

Upozornění: Jedná se o blog uživatele STOBklubu, který neprochází kontrolou a nemusí splňovat zásady STOBu.

Cesta veľkého labužníka a odkladača vecí na neskôr za ....veď vieme všetky po čom túžime

27. 08. 2022

Deň 111        27.8.2022                                -9,8 kg .......86,9kg

                                                                        - 5,7 kg tuku......32,7 kg

Ešte 200 g a mám dole 10 . A to som včera aj predvčerom mala úžasnú pečenú kačičku so sladkou červenou kapustičkou a knedlíčkom od mojej kamošky, ktorá pečie najlepšiu kačku, akú som kedy jedla. Kačičková diéta cheeky chichichi. Týmto Ti ďakujem holubickamodrawink. Dúfam, že ešte zopár kačiek zbodneme, kým budeme mať tych vysnených 75. 

Večere o piatej fungujú. A ešte si idem ododnes rozdeliť tie bohaté raňajky na dve porcie. Tie dva rožky už nie naraz, ale jeden na raňajky, druhý na desiatu. Porcie som zmenšila, ale nejde mi to zakaždým. Ten zvyk dožrať sa do prasknutia, mám ešte stále v podvedomí, na tom treba pracovať ešte a zakaždým sa musím sústrediť už pri plánovaní jedla, pri varení, pri nakladaní na tanier, aby som to nepreháňala s veľkosťou porcie. Lebo ja stále milujem jedlo. Aj keď chudnem. Dá sa to skĺbiť. Pôžitok a zdravý rozum a racionálne stravovanie. Aj racionálne stravovanie je pôžitok. Vážne. Keď si uvarím niečo zdravé a diétne, ľahučké, vtedy ani nemusím tak strážiť veľkosť porcie a je to taký napĺňajúci pocit, mať na tanieri zdravé ľahké jedlo v správnom čase a správne veľkú porciu. Keď to vtedy dokážem, naplní ma také jedlo nie len fyzicky, ale aj psychicky. Lebo som šťastná, hrdá na seba a bez výčitiek svedomia. Lebo pozitívna psychika je veký pomocník pri chudnutí. Veľmi veľký. A potom môže byť za odmenu raz za čas aj napríklad taká kačička. Ja viem, že bez tých odmien by som mala už možno aj 15 kíl dole, ale ja nie som stroj, chudnúť sa dá aj s radosťou a noblesou. Dôležitá je tá rovnováha, aby bolo toho zdravého, striedmeho a ľahučkého vždy viac, ako napr. tej kačičky. A nežrať po nociach, ale pekne do piatej a dosť. 

 

Deň 80                                              - 4,3 kg tuku......34,1 kg

Toho tuku ubudlo viac, ale váhu, čo to váži,som kúpila až teraz pred pár týždňami. A našla som dnes v počítači tabuľku, čo som sa merala na nový rok a tak som konečne mohla porovnať, ako sa skutočne zmenili moje proporcie. A je to krásne, čo som zistila. Tak nie je to len dojem, že vyzerám útlejšie v pleciach aj v bokoch. Brušisko mám stále vyvalené, to spľasne asi až po ďalších 10 kilečkách, ale už aj na to sa dá pozerať bez zúfalstva a ...už to nie je brušisko ale bruško moje malé ... no toto som tiež ešte prehnala...smiley...ale aj to raz bude. Na opasku to stále nie je moc poznať, som na poslednej dierke síce, ale už mám vyrobené tri ďalšie dierky a už sa neviem dočkať, až tú prvú konečne použijem. Takže k tým rozmerom:

Brucho/boky zo 127 cm na 117 cm, to je 10 cm dole. 

Chrbát/prsia zo 130 cm na 121 cm, to je úbytok 9 cm. 

To sú obrovské čísla!!! Páánečku!!! Som ohromená, očarená, takto som to ani nečakala. A meriam sa cez najširšie miesto v tej časti tela, ak sa chcete so mnou porovnať. Som na seba hrdá, som so sebou spokojná. Najkrajšie je, že si môžem navliecť na seba hociktoré tričko alebo šortky, a vyzerám v tom konečne normálne, nie som v tom narvatá ako špekáčik a ani sa tak necítim.

Včera večer po daždi vykúklo nad kopcami slnko spoza mrakov. Bolo to krásne. Zasvietilo mi v obývačke do oči, akurát som sedela za počítačom.  Vytiahlo ma to von sa prejsť. Vzduch bol nádherný. Ochladilo sa po tých spaľujúcich horúčavách. Šla som rezko, nefučala som, cítila som v sebe sviežosť, ľahkosť, vnímala som to spľasnuté brucho, ktoré mi už netrčí, keď sa pozriem dole, plandá mi tam spokojne voľné tričko. Je to pocit, aký som myslela, že už nezažijem. Kráčať a neriešiť, ako vyzerám a že som tučná. Už nie som tučná. A kúpila som si veľkú zmrzku. Jogurt a cheesecake. Prišla som domov za hodinku osviežená a nabitá. Nie unavená ani zadýchaná. Svalov mám stále málo. Len 25 kíl. Mala by som mať podľa tej váhy ideálne svalov od 26,6 do 44,4 kg. To ešte popracujem. Aspoň sa dostať z kolonky Svalová hmota Nízka do kolonky Ideálne. To sa mi ešte len bude kráčať. To začnem vládať aj nejaké horské túry. Zatiaľ som taký parkový tip. Ale aj to hádam raz bude. Príde mi to neskutočné. Osemdesiat dní...v podstate to je toť prednedávnom. Toho 9. mája som veru netušila, že sa mi to fakt podarí. Som len v polovičke, ale už si verím, že to dám. 

No a dosť písania, idem sa naraňajkovať. To sú vždy moje hody. Dnes to vidím na praženičku z troch vajec a čajík s medíkom. Ak ste sa niekto zhrozili, že toľko, tak si prečítajte tento blog od začiatku, kdesi som to už písala, že na mňa fungujú bohaté raňajky. Potom už nevyhrýzam večer. Aj na obed zjem menej. Nepríde ten pocit hladu potom už celý deň. Vôbec. Neviem, ako to funguje, ale funguje. Keby som si dala na raňajky namiesto dvoch rožkov alebo krajcov len jeden, večer by som mala také žrafky a chute, že by som to nezvládla a prejedla sa. Veľa krát odskúšané. Verte mi. Takže dva  rožky a s hocičím. Aj lupačky s maslom dve. Ale ak dnes je to praženička, tak to stačí  s jedným krajcom chleba. 

Papa všetkým, čo to aspoň skúsia. Nikdy neviete, či to dnes nie je práve ten deň, kedy tým prvým rozhodnutím zmeníte celý svoj ďalší život. K lepšiemu samozrejme heart

 

Deň 76                                              -8,5 kg .......88,2kg

Zabudla som to tu aj zapísať, tú váhu som dosiahla ešte v sobotu, preto mi nepasuje deň 76, dnes je už deň 79. Ale čo tam po detailoch, hlavne že sa chudne. Pomaličky, ale ide to. 

 

Deň 72                                              -7,9 kg .......88,8kg

                                                         - 4 kg tuku......34,4 kg

Prestala som soliť nadmieru, začala som ale skutočne striktne držať veľmi zdravé stravovanie posledné dva týždne, jedla som ako mních, zdravo, vyvážene, málo a véééľmi disciplinovane. Nebola som doma, tak to šlo. A keď som sa postavila na váhu po dlhšom čase, tak ma moja vlastná osobná váha nespoznala. Spýtala, že či sa skutočne chcem prihlásiť pod týmto profilom, lebo že namerané údaje sa dosť podstatne líšia od posledných hodnôt laughsurprise. Nuž schudla som 4 kg čistého tuku. Z 38,4 na 34,4. A začínam vypadať dobre. Vo výťahu máme zrkadlo a nevedela som od seba odtrhnúť oči. Ten prerastený vypasený vystrčený pupek je preč, Začínajú mi byť vidieť črty tváre. Furt som priveľká, ale už sa na to dá pozerať. Som očarená. A tej energie, čo mám. Nenosiť 8 kíl to je tak osviežujúce. Už si nepoťahujem podvedome tričko, aby som zakryla tú pneumatiku. Je stále tam, ale polovičná. A to tričko nie je na nej obtiahnuté, ale mi krásne plandá. Júúúj  baby, tak by som to priala každej z vás, schudnúť pár kíl, aby to na vás začalo byť poznať.

 

Deň 65                                              -7,2 kg .......89,5kg

To je neuveriteľné, tak ja mám konečne na začiatku osmičku a nie deviatku. Z chutí do toho, pul je hotovo. Teraz ešte dostať dopredu sedmičku a budem hviezda.  

 

Deň 59                                             

Hmotnosť stále stojí. Začala som poriadne cvičiť. Včera som hodinu cvičila plus 7 000 krokov predvčerom, aj dnes detto,  plus hodina plávania v bazéne. Jediná zmena, že mám o 0,1 kg viac svalov a každý z nich má riadnu svalovicu :-) .Nič moc, ale ja už chcem vážiť dopr....le 89,9! Uvarila som si dnes zas tú zeleninovú polievočku, ktorá fungovala krásne prvý mesiac a som trpezliva do prčíc, nič iné mi neostáva.

 

Deň 55                                      svaly 25,4 kg        tuk   37,0 kg       

Hmotnosť mi stojí,chválabohu aspoň že nerastie, s mojim pohybom to stále akosi nejde výrazne vpred, potím sa, fučím, nevládzem.  Som unavená už len z toho, že vyleziem na  slnko do tej horúčavy. A tie boli v poslednom týždni u nás fakt neznesiteľné. Ani v noci sa nedalo spať, vôbec sa ten vzduch neochladil.  Kolegyňa nadhodila náhodou v práci, ako sa kdesi vážila, a že jej tá váha ukázala, že má o skoro 20 rokov viac ako v skutočnosti a že má veľa slaniny a málo svalov. A vo mne sa rozsvietili všetky spokojné kontrolky že Áno áno, to chceme. Čísla ma vždy upokojovali. Preto mi ani nerobí problémy si zapisovať veci do kalorických tabuliek. Ja som človek, čo funguje rád s číselkami. A rád sa nimi obklopuje. Aj prácu mám takú a milujem ju. Vytiahla som mobil a do hodiny som mala objednané. A váha o pár dni prišla. A veru ma nešetrila. Kamoška, s ktorou som chodievala občas na turistiku, mi povedala, keď som ju pozývala sa odvážiť, že ju na ten pekelný stroj nikdy nedostanem. Ďalšia kámoška, s ktorou spoločne chudneme a navzájom sa podporujeme a kontrolujeme, mi takisto zhrozene odmietla. Že ju by to tak demotivovalo, že by to vzdala úplne a šla sa nažrať, aby prehlušila depresiu z tých čísel.  Tak ja som asi divná. Ja sa z tých strašných čísel teším. Lebo teraz už uvidím aj minimálny pokrok. Mne ta pľuha ukázala fyziologický vek o 7 rokov vyšší, ako mám, že mám slaninu aj tam kde by som ju vôbec nemala mať, že to je riadne nebezpečné - to je ten viscelárny tuk, že úroveň svalov je na najnižšej hodnote a že ..... no bolo tam toho dosť. Svalov mám len 25,4 kíl a tuku 37 kíl. Ale mňa to baví teraz ešte viac, lebo uvidím, ako mi po desatinkách tie hodnoty sa zlepšujú a to ma bude baviť. Teda aspoň tak si to predstavujem. Ďalšia moja najlepšia kamoška, (je z nás všetkých jediná štíhla a športovkyňa) , ktorá jedina sa na to aj postavila a váha ju aj celkom pochválila, mi povedala, že to je kravina, nechápala, ako ma toto môže motivovať a že to bolo zbytočne vyhodených 43,50 €. A ja si to nemyslím. Ale čas ukáže......že som mala pravdu ja wink

 

Deň 46                                              

Tak som to včera večer úplne posr...ala. 45 dní som sa držala, jedla najrozumnejšie, ako sa mi len dalo, a včera večer, po jednej hádke sa mi vrátili staré vzorce skratového žrania. Bolo mi tak ťažko na srdci, a v tej najslabšej chvíli prišla do hlavy tá najsprostejšia myšlienka, že to prestane bolieť, keď sa dobre najem. A nemala som v tej chvíli silu ani zdravý rozum nad tou sprostosťou vyhrať. Bola som ochromená, nešťastná po hádke s mojou láskou a na žiaden ďalší boj už som nemala energiu ani silu. Najprv som zožrala žemlovku z mrazničky. Popritom som tam našla korbáčiky, tie padli za obeť,  kým sa zohriala v mikrovlnke tá žemlovka. Bola s xylitolom, ale bolo jej veľa a bolo osem večer a už som mala svoje odjedene v ten deň. A zavŕšila som to slnečnicovými semiačkami. Solenými. A  nepomohlo to. Dnes ráno sa cítim ešte horšie. Spor sa nevyriešil a navrch mám este hrozný pocit sklamania zo seba a z toho čo som večer pojedla v slabej chvíli. Som smutná. A navrch som pohnevaná s niekym, na kom mi v živote najviac záleží.

 

Deň 43                                              

Tento posledný týždeň sa mi vymkol spod kontroly. Nebol čas variť zeleninové polievočky, nebol čas o piatej večer sa v kľude napapkať naposledy a potom spokojne uzatvoriť papučkový deň a čakať na západ slnka. Priletela som z práce, otočila sa vo dverách na opätku, teda vlastne na teniske, skočila som do auta a valila na chatku za vodárom. Prichádzala som domov až večer, vyhladovaná, unavená ako šteňa a od hladu som ani nevidela. Rozvalila som dvere na chladničke o ôsmej večer a zožrala, čo som našla. Dokonca som jeden večer zjedla celú 90 gramovú čokoládu, schrúpala som ju ako rožok. A prvý ohník na mojej malinkej novej chatičke...no špekáčky, cibuľa a dva hrubé plátky slaninky. A kofola a radler, ...keď sa buduje a maká, nedá sa pri tom chrúmať zelerová stonka a popíjať špenátové smothie. A som aj novopečená majiteľka ohromnej reťazovej motorovej píly nádhernej modrej farby, k tomu sa tá slanina a klobása akosi viacej hodila :-). No čo vám poviem ,nejdem sa vykrúcať ani vyhovárať, nejedla som moc zdravo a ani málo a hlavne neskoro večer. Neprekročila som  v kalorických tabuľkách kilodžauly, len dva posledné dni. Lebo som mala aj zvýšenú fyzickú aktivitu. Ale tým, že som jedla neskoro a viac, sa cítim taká nejaká nijaká. A hlavne nespokojná. Hlad bol lepší. Blaženejší. Aj spánok bol lepší ako s plným bruchom po neskorej večeri. Už to tak nechcem robiť. Keď príde zas deň, keď budem do tmy robiť mimo domu, musím si zobrať so sebou niečo na jedenie o piatej. Toto si musím začať strážiť. Lebo o mojich krásnych šesť kíl  by som mohla veľmi ľahko prísť. Tá polievočka zeleninková mi tak strašne chýbala celý ten bláznivý  týždeň, ale nemala som ani čas ani energiu a ani pomyslenie, že by som si ju uvarila. Keď som si našla trochu času, zvalila som sa namiesto varenia unavená na posteľ a okamžite zaspala. Ale zas mi muselo narásť a spevnieť zopár omľandravených svalíkov. lebo som bola celé dni na nohách a na čerstvom vzduchu. Aj dve turistiky boli v poslednom týždni, takže vlastne predsavzatie, že sa budem viac hýbať, som splnila do bodky. Len som už nevládala akosi aj zdravo jesť.

Takže od zajtra ma čaká cyklus ďalších 21 dní a tam si dávam záväzok, že sa pokúsim spojiť toto všetko dohromady tak, aby to spolu fungovalo - fyzické aktivity a zároveň si strážiť jedálniček ako sa má. Vaša stratená a znovu nájdená je späť. Zajtra začína leto, budú voňavé rajčiny a šaláty a marhule, bude sa dobre chudnúť. 

 

Deň 35                                              -6 kg .......90,7kg

To je neuveriteľné. Ja mám deväťdesiat. A teraz už som len na krôčik od ešte neuveriteľnejšieho čísla. Hocičo, čo začína osmičkou už bude môj vytúžený blížiaci sa velikánsky cieľ. A teraz už to bude ľahké, Je to fakt už na dosah!!!! A vôbec mi nepríde, že sa nejako trápim pri jedení.

S tým pohybom to ešte ale vôbec nie je jednoduché. Cítim sa tak strašne unavená...neviem, čím to je...ale je to boj o každý pohyb. Stále. Vraj preto, že sa detoxikujem. Vraj sa mi uvoľnujú z tela toxíny, roky schovávané  a ukladané v tukoch. A teraz keď sa rozpúšťajú a vyplavujú z tela, spôsobujú ten pocit, že by som najradšej len spala keď prídem z práce. Psychika je nabudená, som šťastná, tak by som chcela byť aktívnejšia,  ale fyzicky mi je až do plaču, tak som unavená. A najhoršie to je, keď sa zabudnem napiť. To som úplne bez síl. Dnes chcem ísť niekam na kopec, takže veľa vody. To dám. Bože, veď tam ponesiem o šesť kíl menej ako pred mesiacom. A tá únava... to prežijem, to patrí k boju predsa...verím, že najhoršie bude čoskoro za mnou a začnem si užívať ľahkosť bytia. 

 

Deň 30                                              

Zistila som, že ma prestali bolieť kĺby, ako som sa začala viac hýbať. A dnes som si fakt dala do tela.Ziadne ťažké veci nerobím, len zas v prírode. Ale večer už som ledva prepletala nožičkami. 

 

Deň 29                                              

Každý deň mám nejakú fyzickú aktivitu. Teraz to bola chôdza + turistika 7 km. Vyše 10 000 krokov, to už sa aj začína podobať na skutočné cvičenie. Paráda. Dúfam, že v priebehu týchto 21 dní to pôjde ľahšie a ľahšie, až sa k tomu prestanem nútiť a začnem sa na ten pohyb vyslovene tešiť. Dnes som sa strašne moc tešila z toho, že som v lese a kráčam. A potom boli lúky a margarétky a lesné cestičky a biele oblaky na modrom nebi, a ohníček a kávička v prírode...Na tých kopcoch je tak krásne!

A pohyb začne byť pre mňa samozrejmosť. Zatiaľ je to o presviedčaní sa lenivca vo mne. Ale podarí sa mi to, Ako sa to stalo ľahké teraz už s jedením. Už neznášam pocit preplneného žalúdka. Lepšie mi je s polosýtym pocitom. Doslova blažene. Kedysi to bolo nemysliteľné. A teraz musím len trpezlivo znovovybudovať svalovú hmotu. To znamená, že už sa nesmiem prestať hýbať. A raz to pôjde samo a ľahko. Myslím, že tých čarovných 21 dní bude stačiť na vybudovanie nových zvykov. Takže mám za sebou prvý týždeň, ešte dva treba bojovať a potom to pôjde samo. A lenivec vo mne bude fuč. Pažravec už je dávno preč, ani neviem, kedy zmizol, tak minimálne asi pred 2 tyždňami :-)

 

Deň 27                                              -5,2 kg .......91,5kg

Cvičím každý deň aspoň na rotopede,chodím na prechádzky pešo, a zisťujem, že nevládzem. Že pohyb ako taký je pre mňa dosť namáhavý. Svalová hmota žiadna, kondička a výdrž takisto. To bude robotyyyyy...S jedením už to zvládam tak ľahko a rada, že nemám ani len pokušenia. Nebavilo by ma už dať si niečo nezdravé mastné alebo veľa. Ani už veľa nezjem. Dnes som si upiekla také veľké hlavy šampiňonov a naplnila som ich na masielku podusenou cuketou, pórom, rajčinkami a trochou šunky a na vrch syr a zapiekla v rúre. Kedysi by som zjedla asi všetkých päť. Dnes som si dala jeden a nevládala som viac. Takže sa najem dosýtosti a z menšej porcie. Myslím, že bolo najviac kľúčove prestať jesť pri telke. Tam by som podvedome toho zjedla určite dvakrát viac, kým by som si všimla, že už mám dosť. Je také príjemné zaspať večer a necítiť preplnený žalúdok a žiadnu kyselinu. Opasok na rifliach už zapínam na poslednú dierku a aj tak mi padajú nohavice, ale nemám pocit, že by mi to brucho nejak extra spľaslo zatiaľ. Furt je veľké. Ale po desiatom kile to určite začne byť vidno. Verím, že v lete už  začne tá zmena na mne byť aj vidieť. No a šup ešte pár kilometrov na rotopéde. Pustím si k tomu nejakú krimošku, to pôjde. 

 

Deň 23                                                                    

Fyzická aktivita: 5,5 km chôdza

 

Deň 22                                                                    

Prešlo prvých 21 dní. To je magické číslo, za aký dlhý čas si organizmus vraj zvykne na niečo nové, príjme to za svoje a začne to robiť automaticky a bez problémov. To bola úloha na prvých 21 dní - zdravo a striedmo sa stravovať. A teraz si pridávam  druhú úlohu - ďalší verejný záväzok - úlohu na ďalších 21 dní - dostať do svojho života telesnú aktivitu, pohyb, prechádzky, cvičenia, prácu. Buď každý deň aspoň ľahkú činnosť, alebo každý druhy deň, ak je to fyzicky niečo náročnejšie, po čom treba deň voľna na regeneráciu.

Fyzická aktivita: 1 hod.

 

Deň 21                                              -4,9 kg .......91,8kg

Dnes tu porozprávam o tom, čo ja vlastne jedávam a ako. Dnešné moje nedeľné raňajky vypadali takto:

Je to diétne. Vážne. A strašne dobré. A že je toho veľa? To je rustikálna bageta, to nie sú veľké krajce. Ale áno, je toho veľa. Som najedená úplne do stavu blaženosti. A ešte čaj s medom k tomu. No,  ja mávam raňajky bohaté. Tak to funguje u mňa. Potom nechodím vyhrýzajúci a špekulujúci po večeroch, čo by som zjedla. A moje telo asi zistilo na vlastnej koži, že mu bude lepšie, keď počká do rána. A vie, že ráno dostane všetko, na čo má chuť. Včera som mala na raňajky 3 párky, Ale tiež s rozumom. Odpustila som si spišské, ktoré zbožňujem... oprava – som zbožňovala, kým som si ich nedala do Kalorických tabuliek. Keď som videla to číslo...že skoro 2000kJ na 100 g, no fuj, doživotne ma prešla chuť. A keď som v obchode kúpila kuracie párky v piatok, tie majú len štvrtinu – tretinu z toho. Stála som pri tom regáli s párkami síce asi štvrť hodiny a obzerala každé balenie, akoby som párky v živote nevidela. Ešte začínam mať slepšie oči, čo všetky dámy v zrelom veku poznáme. Takže som musela zakaždým vyklopiť okuliare na čelo, prečítať drobné písmenká na zložení  a sklopiť okuliare späť na nos. A toto asi päťsto razy, ale tie párky, ktoré môj konkurz vyhrali, sú tak strašne chutné, že spišské už nepotrebujem nikdy viac.

Takže dá sa jesť aj chutne, do sýtosti a zdravo. Stačí čítať zloženie. A to je moja ďalšia zásada:

Zásada č. 5   Čítať si zloženie na etikete

Recept nájdete v mojich receptoch. Je to Reďkovková nátierka s cottage.https://www.stobklub.cz/recept/139222/

Deň 18                                              -4,3 kg .......92,4kg

heartDokonalý pocit šťastiaheart

 

Deň 17                                              

Hmotnosť mi stojí už piaty deň. Dnes som bola prvýkrát v práci. Bola som na nohách konečne celý deň. A až teraz večer som prišla z chaty Je osem hodín,  takže som nestihla večeru. Ale hladná nie som. Naliala som si pohár kefíru aspoň. A odolala som nástrahám v práci - na stole som si našla keksíky, niekto nám tam nechal bonbonieru, tyčinky a všeličo na zahryznutie. A ja som si nevzala. Som ani len pokušenie nemala. Ak zajtra neklesne tá váha, tak ja už neviem čo... no tak nič...počkám si...veď ona pôjde dole. Ja už neustúpim. Ustupovala som celý život. Teraz už nie. Toto je môj boj, môj cieľ a moja výhra to bude!

 

Deň 15                                              

Už vôbec nemávam hlad. Večer o piatej sa najem len preto, že viem, že je čas na večeru. A už sa mi stalo pár krát, že som sa zabudla navečerať. Tie pocity krutého hladu sú úplne preč. Ani ráno nie som hladná. Neviem, ako je to možné, či sa mi stiahol žalúdok, či preto, že mám menšie kolísanie cukru v krvi, či to je zložením stravy...fakt netuším. Asi všetko dohromady. A asi je to aj tou mojou milovanou polievočkou, ktorá je základ môjho jedálnička. Vo velikánskom hrnci uvarím všetku moju obľúbenú zeleninu, ktorá mi príde v tej chvíli na um. V tejto, čo mám teraz navarenú ja,  je celý karfiól, pol póru,  cibuľa, cesnak, petržlen, mrkva, zeler, mladá cibuľka, veľa petržlenovej vňate, kocka bujónu domáceho, lístoček riasy Kombu na zvýraznenie chuti, 2 taveňáky a nakoniec pár hrstí ovsených vločiek. Mám toho obrí hrniec, jeden tanier výjde asi na 500 kJ a ja ju proste milujem. Čo nezjem zamrazím. A je v tom toľko zeleninky zdravej, žiaden tuk. A ten tavený syr mi nevadí, nech si vraví kto chce čo chce, v takejto polievke taký roztopený robí zázraky. Tak hlavne na tomto fičím tieto dni. Kedysi som varievala tú tukožrútsku polievku, ale z tej sa mi po pár dňoch robila husia koža, len čo som sa pozrela na hrniec. Nechutila mi. Ale toto mi chutí a môžem to jesť akokoľvek dlho. Lebo si tam dám také druhy zeleniny ktoré chutia mne. Nabudúce tam možno nahádžem brokolicu, kaleráb, šampiňony,  hrášok, fazuľkové lusky,...to je jedno, čo mi pôjde v tej chvíli na chuť. Na mňa toto funguje. Polievočka je zázrak. A to je moja ďalšia zásada: 

Zásada č. 4   Husté zeleninové polievky

A ako robím ten domáci bujón? Mám rada pečené mäso na pekáči. A Zdeněk Pohlreich to raz hovoril v telke. Že najväčšia chuť je na dne pekáča po dopečení -to pripečené na stenách, čo som vždycky drela a vylievala pri umývaní. A to je ten poklad. Tak vždy keď dopečiem mäsko, zlejem prebytočný tuk, nalejem do pekáča dva deci vody a varím to na platni a stieram tie pripečené steny, až kým nie je ten pekáč úplne čistý, Ono to povolí za chvíľočku. A potom tú šťavu zredukujem tak na deci. Nalejem do plastovej dózičky alebo do jogurtového kelímka a keď to vychladne, dám to do mrazničky. A potom šup s tým do polievky. 

 

Deň 14                                              

Dnes som asi objavila Ameriku, ak to bude fungovať. Veď uvidím časom. Ako?

Bola som nútená upiecť husacie stehno, lebo by sa už fakt pokazilo a vyhodiť ho odmietam. Ešte obzvlášť v dnešnej dobe, keď sú potraviny také drahé, že som sa zariekla šetriť a nekupovať, kym nevyjem ešte svoje staré Covidové zásoby z mraziaka a zo špajzy. Tak som to stehienko nasolila, nakmínovala a na sucho piekla len podliate vodou v rúre.  Ostal mi krásny chrumkavý červený kus šťavnatého mäsa, ktorý som ohrýzala ako neandertálec. Bez poliatia výpekom, bez kapusty osmaženej na masti, bez knedlíkov alebo lokší bohato poliatych husacím výpekom. Len dochrumkava upečené mäsko, z ktorého sa všetká masť vypiekla a skončila na dne pekáča. Tú som nemilosrdne vyliala. Bez polievky, bez prílohy, urobila som si k tomu len uhorkový šalát s jogurtom,  osladený xylitolom.

A tu je tá objavená Amerika. Takáto husacinka vôbec nie je taký prehrešok, ako nás všetky presviedčajú. To stehienko malo len 1 453 kJ. Takže hus ako taká je v pohode, veď je to hydina, hrozba je nie hus, ale to na tanieri okolo nej! A vôbec ju netreba dávať do vymasteného pekáča. Stačí trocha vody a ona si pustí masti sama dosť. Raz za čas si dať nejakú dobrotu, to podľa mňa vôbec nie je na koniec sveta. Veď uvidím, ako a či mi pôjde hmotnosť dole. Ale platí to len vtedy, keď sa aj tomu mastnému na dne pekáča vyhnete širokým oblúkom a radšej ho rovno prelejte pár kvapkami saponátu, nech vás nepokúša. V kanalizácii mu bude určite lepšie ako vo vašom spokojnom brušku.

Idem si uvariť kávičku a zvaliť sa k nejakej kriminálke. Krásnu nedeľu prajem všetkým smiley

 

Deň 13                                              

Čítala som minulý týždeň, aká je bryndza strašne zdravá a obzvlášť májová že je ešte aj najchutnejšia a aký je to unikát, a že obézni ľudia by mali jesť fermentované potraviny, ako bryndza, kyslá kapusta, kimči, a piť kefíry, jogurty. Lebo výskumy potvrdili, že sme tučkovia aj preto, lebo máme v črevách oveľa menej určitého druhu zdravých mikróbov. Ako sa volajú som zabudla, ale sú to nejaké mikróby, rozkladajúce tuk, a pomáhajú tráviť potravu. Štíhli ľudia ich majú dosť a my tučkovia že ich máme málo. Ale môžme si ich v tých črevách vypestovať práve jedením bryndze a pitím napr. toho kefíru. Že sa to dá pestovať ako záhradka v tých črevách, aby sa nám zväčšil ich počet a dosiahli sme dokonalejšie spaľovanie potravín. A treba jesť veľa rôznej zeleniny, orechov, semien a rastlín, že aj to pomáha obnoviť tieto zdravé mikróby. Aj prebiotiká a probiotiká.

Pred pár dňami mi moja láska priviezla zo salaša čerstvú 100%-tnú ovčiu nepasterizovanú májovú bryndzu. A to sa ešte chudáčik musel pre ňu vrátiť, lebo mi len tak volal a medzi rečou spomenul, že šiel okolo salaša. "Prosíííííím, vráť sa tam, prosíííííím"  mravčala som do telefónu, a keďže ma môj miláčik ľúbi, otočil auto a vrátil sa. Trošku hundral, ale to boli vedľajšie straty pri vyhratej bitke o bryndzu pre moje úbohé vzkrieseniachtivé mikróby.

A čo som z nej urobila? No haluškyheart. Tie mi nikto zakazovať veru nebude b...ha jeho winksmileycheeky ani v časoch diéty. Tak som dva dni šetrila každý kilodžaul, dva dni jedla hrniec zeleninovej polievky s minimálnou energetickou hodnotou a maximálnym zasycovacím efektom a dnes prišla tá chvíľa. Halušky som si uvarila bez slaninky, bez masielka, bez osmaženej cibuľky. Nechala som v nich pri cedení trochu obaru, tak to mával rád môj otec, a aj ja mám také najradšej, sú šťavnatejšie. A do nich som rozpustila tú bryndzu. Baby, to bol gastronomický orgazmus. A ešte som sa aj vošla do denného limitu. A prečo to tu píšem? Lebo aj keď chudnem, občas si doprajem pochúťku. Lebo človek má byť šťastný, keď chudne. A občas si dopriať to svoje obľúbené. 

Miláčik, ľúbim ťa, až zas pôjdeš okolo salaša, kúp mi bryndzukiss

 

Deň 12                                              -3,9 kg .......92,8kg

Som šťastná šťastná šťastná. Takáto hmotnosť, to už je nejaký výsledok, žiadna náhoda. Z 96,7 na 92,8, veď ja asi fakt chudnem!smileyTo už nie je bežné kolísanie váhy, toto je fakt úbytok. Bože, vydrž to! Už dvanásť dní chodím spať s prázdnym žalúdkom. Tak dlho som ešte nevydržala, možno zamlada. A keď to porovnám s pocitom prejedenosti, ktorý tiež vôbec nebol príjemný...a ten tlak na preplnenom žalúdku, ktorý som mávala a ktorý ma budieval v noci....no fuj...veď ja som trpela s tým plným bruchom po večeroch ešte viacej, ako teraz, keď cítim hlad. Začínam si uvedomovať, že tá závislosť na jedle vôbec nebola nič príjemné. Že toto je lepšie. A som šťastnejšia s tým svojim večerným hladom, ako s pocitom prežratosti. Cez deň hlad vôbec nemávam. Až takto večer po tej ôsmej to príde. Ale telo ani mozog ma vôbec neženú k chladničke, aby som sa dojedla, ako kedysi. Tie túžby, chute a návaly žravosti, kedy som si nanosila k telke piate cez deviate a zapíjala to mojou milovanou kofolkou, sú preč. Môj mozog vie, že ráno budú bohaté raňajky a tak nerobí zúfalé pokusy s mojim podvedomím, aby ma donútiť sa bezhlavo čímsi prepchať, ako to bolo u mňa zvykom ešte prednedávnom. Keby som to tak vydržala už celý život, takto rozumne  a zdravo jesť Keby sa to stalo pre mňa časom samozrejmosťou. Tie menšie porcie, zdravšie zloženie a žiadne jedlá medzi jedlami. 

 

Deň 11                                              

Včera sa mi nechcelo písať. Čítala som takú fajnú islandskú kriminálku a mala som večer dočítať už len posledných 30 strán a už som strašne chcela vedieť, kto je vrah a prečo...aj tak som sa to nedozvedela, zaspala som pri tom. Takže nič sa mi nestalo. Jedálniček som neprekročila, posledné jedlo pekne o piatej a nič pri telke. Váha mi síce stále stojí na tej deväťdesiattrojke, ale nestúpa a ten fyzický pocit, ktorý mám, je už teraz na nezaplatenie. Úplne ma prestala páliť žáha v noci, už vôbec nemám kyselinu. Spím oveľa lepšie, hlbšie a ráno sa budím taká vitálna, ako si už ani nepamätám. Ten organizmus sa mi odvďačuje už po 11 dňoch zdravého jedenia takým príjemným pocitom na duši aj na tele, že to, že stojí váha, ma moc netrápi. Viem, že raz ma opustí ďalšie kilečko. Môj organizmus sa len bojí, lebo je to nové. Ale keď pochopí, že dostane vždy dosť jedla a zdravšieho a ľahšieho na trávenie, tak že môže pustiť čosi z tých naškrečkovaných tukových zásob. Bezpečne viem, že keď vydržím, tak pôjde váha dole. Upraví sa spaľovanie a dokonca sa mi zvýši. Lebo keď mi skončí maródka s tou mojou nohou a ja začnem chodiť na prechádzky a na bicykli a na plaváreň a na huby, tak to bude ďalší tromf v mojom úsilí. Ja mám času dosť. A nepýtajte sa ma, ako mi teraz strašne čvŕka v žalúdku, keď tu sedím a píšem. Už  to ale nie je ten nepríjemný hryzavý pocit úzkostného hladu ako pred 11 dňami. Už som si zvykla. A čítala som, že ak chcem nejaký nový zvyk zaviesť do života, potrebujem 21 dní na to, aby sa zautomatizoval a stal sa trvalým. A ja už som za polovičkou. Ešte 10 dní a už to nebudem musieť riešiť, už to pôjde samo. 

 

Deň 9                                              -3,6 kg .......93,1kg

Jupííí. Musela som sa pochváliť a napísať to tu hneď zrána. Nevydržala som do večera. Po dvoch dňoch sa to konečne zas pohlo dole to číselko na váhe. 

Idem do nemocnice na kontrolu s nohou, takže po týždni konečne zas bude trocha pohybu a dostanem sa von z bytu. Normálne sa teším. Napíšem si do počítadla pohybu, že som prešla 500 m. Pánečku, to si o 100 % zlepším skóre z minulého týždňa chichichi.

No to som zvedavá, čo za trofej si dovlečiem z obchodu ako bolestné  tentokrát. Trošku sa bojím. Ale tie lékorky z minulého týždňa ešte stále mám. Vážne. Asi tretinu balíčka ešte. A to len vďaka vám heart Ste čarovné bytosti na druhom konci internetového signálu.

Tak nekúpila som nič nezdravé, práve naopak, ako bolestné som si nekúpila žiadne sladkosti ale marhule na trhu ( to sú meruňky, moje drahé sestry :-) ). A tašku zeleniny. Na polievočku a pečenú zeleninku a na grécky šalátik. Už sa teším, ako si zajtra niečo z toho uvarím. A musím pochváliť svoju kamošku, ktorá mi volala z obchodu, že ide ku mne na kávu a že či niečo nepotrebujem kúpiť. A ja že kyslú smotanu do uhorkového šalátu k mäsku som zabudla. A dostala som kázanie: že hlavne že píšem blog o chudnutí a potom sa mi smotánky zažiadalo. "Vieš Ty koľko je v tom tuku??!! 17% !!! Jogurt dostaneš! " A ja som jej bola celá vďačná, že ma potiahla zas o krôčik k lepšiemu. Keby som sa takto verejne nepriznala, že som sa dala bojovať s obezitou, tak by sa táto situácia nestala. Ono sa to zdá ako drobnosť - jogurt namiesto smotany...ale kelímok smotánky má  1 160 kJ a ten istý kelímok jogurtu má 417 kJ, to je v prepočte na čistý tuk presne 19 g, ktoré v ten deň schudnem navyše. A ak urobím takýto kompromis raz týždenne, tak už je to presne 988 g  čistého tuku z môjho pupka za rok. To je kilo!!! A bez boja. A to hovorím len o jedinom kelímku jogurtu. Buď mi tam tých 19 g pribudne, alebo ubudne. To je len na mne. A takéto drobnosti vytvárajú jednu veľkú vec, keď sa sčítajú. Netreba hneď obmedziť všetko naraz. Veď nám musia ostať aj nejaké radosti a pôžitky na tom jedle. Ale keď si dám takýto záväzok jeden, a o tyždeň k nemu pridám ďalší, alebo o dva, to už závisí na vás, na čo sa cítite. Tak to musí byť poznať na tej váhe skôr či neskôr. Ja neverím na extrémne hladovky. To je Jojo ako hrom. Ja som si určila na začiatok len zopár pravidiel a potom sa uvidí. Takže 2 zásady som už spomínala, a to nevynechávať raňajky, potom nejesť po piatej večer, a mám ešte túto: 

Zásada č. 3   Nejesť pri televízore.

Len v kuchyni, posediačky, pekne za stolom, prestreté, žiadne hltanie v stoji. Ostala som prekvapená, ako málo mi stačí, keď sa na to sústredím a nehádžem to automaticky do seba počas napínavého filmu. Aj ako gurmánka, predsa by som si to jedlo mala vychutnať a sústrediť sa naň všetkými zmyslami. Všetky sme tu gurmánky, ináč by sme neboli na stránke Stop Obezite. Tak predsa nebudeme hltať to jedlo pri telke ako bačov čuvač. Skúste si dať len tento jeden záväzok na tento týždeň, ak sa na viac necítite a uvidíte zázraky. To vydržíte. Stavíme sa?

Deň 8                                               

Už si pomaličky zvykám na ten pocit prázdna v žalúdku, ktorý prichádza každý večer o tom istom čase - teraz. Musím sa naučiť privítať ho pozitívne a neprepadať panike. A tak si predstavujem, že to je presne tá chvíľa, kedy sa v mojom tele začína odohrávať ten zázrak, že tí malí ľudkovia sa rozbehnú k mojim tukovým zásobám, sú to také žlté balóniky alebo guľôčky, ako chcete, a tí ľudkovia moji malí si ich naložia na chrbátiky  tie balóniky tukové a utekajú, chichotajúc sa spokojne krvným riečiskom k najbližšiemu kontajneru a tam urobia šup, a vyklopia to von z tela. A že každý deň, keď to večer vydržím...nepapať po piatej...tak ich je viac a viac a z jedného človiečika sú dvaja a odnesú ďalší deň dvakrát viac tukových guľôčok. A pôjde im to zo dňa na deň rýchlejšie a ľahšie, lebo moja krv nebude hustá, mastná a spomalená od nezdravých vecí, ale krásna, čistá a svieža.

Takže zásada č. 2   Nejedávať po piatej večer

nech človiečikovia nosia spokojne celú noc. Keď sa ráno postavím na váhu, aby to bolo vidno, že spolu makáme ako jeden tím. A nemusí to byť vidno hneď zajtra na váhe, Desať rokov som sa vykrmovala ako svätomartinská hus, tak trochu trpezlivosti hádam ešte mám, aby som počkala na výsledok. A keď vydržím nepapat, uvidím už nie prasátko, ale niečo oveľa krajšie :-)

 

Deň 7                                               

Čítala som tu v jednom článku radu jedného pána, ktorý schudol 45 kíl, že on si neprestal vychutnávať jedlo, keď chudol. Aj mi to tu napísala do komentára Jirina55 (že hubnout v programu, který Ti ve své podstatě nezakazuje vůbec nic je brnkačka.), A to sa mi strašne páčilo, tá myšlienka. A tak som to dnes skúsila uplatniť v praxi. Ráno som si vymyslela zdravý diétny koláč bez tuku, bez cukru, bez bielej múky. A vyšlo to nad očakávania, bol skvelý a energeticky cca to isté ako rožok. Len ten pôžitok bol neporovnateľný. A bez výčitiek svedomia. Celý pekáč koláča mal len 7 000 kJ. Pomery a ingrediencie som dávala od oka po zhruba hrsti z každého a to, čo mi tam pasovalo.  Popučila som 2 banány, pridala orechy, hrozienka, ovsené vločky, vajíčko, rum, vanilkový cukor, kakao, trošíčku celozrnnej múky, štipku soli a kefír. Namiesto cukru som prvýkrát v živote vyskúšala xylitol. A v malom pekáčiku som to upiekla na papieri na pečenie a potom potrela domácim marhuľovým džemom.

Bála som sa, že zjem celý pekáčik ešte zatepla :-) , ale nie. Zvládla som to. Dala som si ku nedeľnej kávičke a dosť. A mám spokojnú aj moju gurmánsku dušu a cítim sa slobodne. 

A k tomu xylitolu - odpudzoval ma ten názov, myslela som si, že to je nejaká odporná chémia ako sacharín - bleee, alebo že to bude chutiť príšerne umelo ako stévia, no fuj, pokazilo mi to každé jedlo, kam som to dala. Tak som to vyhodila. Ale potom som kdesi začula, že ten xylitol je čistý prírodný produkt, že to je brezový cukor a telo na jeho spracovanie vôbec nepotrebuje inzulín, že to je fakt zdravá alternatíva k cukru a s polovičnými kJ ako cukor. A narazila som naň v Lidli. A fakt to nemá žiadnu pachuť, len v peňaženke trošku viac to zabolí, ale to sú vedľajšie a nepodstatní straty v boji o krásnu postavu. 

Recept na koláč už som vložila sem na stránku medzi recepty aj s fotografiou a nazvala som ho Vymyslený zdravý koláč. Tu ho nájdete: https://www.stobklub.cz/recept/139045/

 

Deň 6                                              -3,3 kg .......93,4kg

Ono to funguje. Tie myšlienky fakt majú silu. A chudnúť sama je asi fakt blbosť. Už dávno som to mala spraviť a otvoriť sa. Veď ja som toľko schudla za tak krátky čas. Ale zadarmo to veru nie je. Hladná som každý večer. Ale to pomyslenie, že by som tu mala priznať, že som zlyhala, je také silné, že to vydržím. A po piatej už nejem. Vôbec vás nepoznám, dievčatá, vôbec netuším, či to niektorá čítate, ale to, že tu nie som sama a niekto si raz možno prečíta moje riadky, spôsobuje to, že by som sa od hanby prepadla, keby som to porušila. A keď som dnes našla toľko povzbudivých slov dole v komentároch, normálne sa mi vykotúľali slzy šťastia a vďaky. Držíte ma. Za to ďakujem. 

A o tom som chcela písať už včera. Čo mi pomáhalo prestať fajčiť a prečo som začala písať tento blog. Keď som prestala fajčiť, našla som si na internete rôzne odborné články a denníky ľudí v mojej koži. A každý deň som si ich čítala. Najradšej som mala takú tabuľku, že čo sa deje v organizme po prvom dni nefajčenia, po dvoch dňoch, po týždni, ako sa čistí krvný obeh, pľúca, srdce, a predstavovala som si, ako tá moja krv si vydýchla a tí malí ľudkovia, čo nosia na chrbte tie bublinky kyslíka do rôznych orgánov, sa tešia a ako sa tešia tie orgány, ktoré konečne dostávajú ten blahodarný čistý kyslík a ako odnášajú von z tela nikotín a decht a všetko vo mne sa smeje a začína prekvitať. Asi ste spoznali, že som sa nechala inšpirovať tým úžasným kresleným seriálom Bol raz jeden život. A ešte tam bola kopa blogov ľudí v mojej koži. Tak, a som pri koreni veci. V pondelok o šiestej večer, keď som sa rozhodla, že idem ale tentokrát už fakt vážne začať chudnúť a nezbabrať to ako roky a roky doteraz, som si začala spomínať, ako som to vlastne vtedy uťala s tými cigaretami. A sadla som si k počítaču a začala hľadať nejakú pozitívnu tabuľku, čo sa deje v organizme, keď sa prestanem prejedať. A denníky, čo tí ľudia o sebe písali deň po dni a čím prechádzali. A po dvoch hodinách snorenia a googlenia som nenašla nič. Možno som zle hľadala. Určite čosi také musí byť, ale ja som nenašla. A doklikala som sa až na túto stránku. Kedysi som tu mala založený profil, roky som tu nebola a keď som ju otvorila, počítač si pamätal heslo a privítal ma. Hľadala som v blogoch, ale už som bola unavená a fakt vyhladovaná, veď som už dve hodiny držala diétu :-) .... a mala som otvorený svoj profil a unavene sedela pred rozsvietenou obrazovkou a padli mi oči na sivý rámček, že Začať písať blog. A rozšírili sa mi zreničky, spojil sa mi v hlave vesmír a nad ušami sa mi rozsvietila žiarovka. "Ja si ten motivačný blog napíšem sama! "

A tak to začalo. Koniec a zvonec. Teda začiatok. Ďakujem za to sivé okienko, urobilo s mojim životom zázrak. Ďakujem za vaše oči, ktoré ma kontrolujú, či som nezlyhala.

PS: Ďakujem, Holubička modrá, že si mala pred chvíľou o mňa starosť, či som neumrela od hladu alebo neomdlela z obžratia, keď som ti nezdvihla telefón. No potrebovala som rýchlo dopísať toto tu :-)

 

Deň 5                                              -2,7 kg .......94,0kg

Asi by som mala vysvetliť, aké myšlienkové pochody ma priviedli k písaniu tohto tu. Kedysi dávno som fajčila. A fajčila som rada a nemala som v pláne s tým prestať. Ale raz, pamätám sa, že to bolo presne 15.decembra 2011, som večer čítala v časopise Zdravie malinký článoček na poslednej strane, že nejakí vedci robili nejaký veľký dlhodobý prieskum na veľkej vzorke ľudí.  V tej štúdii skúmali, kto  sú najšťastnejší ľudia na svete. A vyskočila im na prvé miesto nečakaná skupinka ľudí. Neboli to ani maminky pri narodení dieťaťa, ani zamilovaní v deň svadby, ani hrdí rodičia v deň promócie svojich ratolesti , ani olympijskí víťazi. Boli to odučení fajčiari.

Zaklapla som vyjavene časopis a povedala som si, že aj ja chcem zažiť ten pocit šťastia. A prestala som v tú chvíľu fajčiť. Zo zvedavosti, či to fakt je pravda to o tom šťastí. A ešte v nádeji, že keď prestanem, asi neodhryznem nikomu v dosahu piatich metrov hlavu v abstinenčných amokoch. A chcela som mať v byte voňavé záclony. A nefajčím. Vážne. A tie pocity šťastia a hrdosti, čo som zažívala, boli neskutočné. A zo dňa na deň silnejšie. Vedci mali pravdu. Stále som si pripomínala: "Bože veď ja nefajčím už 57 hodín! ", a potom to boli 2 týždne a potom dva mesiace a to vám bola taká eufória....A už je to 11 rokov. 

A odvtedy mi moji blízki občas pripomenú tento môj úspech. Že ako je to možné, že som dokázala zahodiť navždy cigaretu zo dňa na deň, a to ja som nebola žiaden príležitostný fajčiar, 1,5 - 2 krabičky denne. A pritom s chudnutím to nejde a nejde a nejde. Že veď už som raz dokázala, akú mám pevnú vôľu. 

A to vám napíšem zajtra. Lebo som sa akosi rozpísala a ja nechcem písať dlhé nudné články, ale krátke. A aspoň budem mať o čom písať aj zajtra. Takže

                                           ....to be continuet..... 

 

Deň 4                                              

Som príšerne hladnááááá. Lebo som sa nestihla naraňajkovať...ja viem ja viem...som celý deň doma, tak ako to že nestíham? Ale tak ... môžem spať dlhšie, tak prečo nie, keď už som ostala priviazaná doma na maródke. Potom bolo treba popozerať ešte v posteli, čo je nového v mobile, potom ma prišla pozrieť mama na klebietku, či niečo nepotrebujem a pozrieť, ako sa mi hojí noha a potom už bolo toľko hodín, že bolo lepšie si dať rovno obed namiesto raňajok. A to bola chyba. Lebo  jedno mám na sebe odskúšané že funguje na 100% - keď si dám poriadne raňajky, tak v ten večer už nemám takú potrebu do seba niečo ládovať a dojedať sa.

Takže zásada č. 1   Nevynechávať bohaté raňajky

Mám tých zásad viac, ale zas o čom by som písala nabudúce? A treba ich aj otestovať, či na mňa budú fungovať. Možno niektoré po čase prehodnotím....uvidím.

A pridám aj recepty občas, lebo strašne rada varím.

A prečo som nenapísala dnes svoju hmotnosť? Nebojte sa, nepribrala som, nevzdala som to, nevyžrala som chladničku o desiatej večer :-) , ale budem zapisovať hmotnosť len keď sa to posunie dodola. Ale čo je hlavné, ja som to vydržala aj 4. deň. A teším sa na zajtra.

 

Deň 3                                              -2,4 kg .......94,3kg

Som spokojná, držím sa. Mám práve teraz vlčí hlad, lebo večera bola už pred štyrmi hodinami, ale pohár čaju ma zabaví. A keď bude najhoršie, pôjdem radšej spať, ako porušiť svoje predsavzatie.

Ten skok na váhe je poriadny. Ale to preto, lebo v pondelok pred začiatkom chudnutia sme s mamou oslávili Deň matiek  mangovo - pannacottovou tortou a chlebíčkami. Tých 94 kíl už som vážila, mne váha kolíše bežne 2 kila hore dole podľa toho, ako  moc sa najem. Začne to byť zaujímavé až odteraz. Lebo 93 kg už som nemala ani nepamätám. A prichádza krízový deň štvrtý....to dám! 

 

Deň 2                                              -1,0 kg .......95,7kg

Je to super, som bola disciplinovaná. Skončila som síce dnes ráno na chirurgii s nohou, lebo som sa zvalila na chate dole briežkom, ale našťastie zlomené to nie je. Len nechodím. A tak ani necvičím. Že kontrola o týždeň. Bez barly sa nepohnem. Takže môj plánovaný rozlet sa trošíčku pribrzdil. Ale nevadí, je to hodená rukavica osudu, zvládnem to aj so zníženým energetickým výdajom bez cvičenia. Zo začiatku.

Ale mám prvé veľké víťazstvo -  tento blog funguje: Cestou z nemocnice som dochramkala do samošky a kúpila si okrem pečiva aj jedno bolestné...balíček lékoriek. A je večer a sú stále tam. V balíčku.  Nezošrotované. Lebo som si pomyslela, že áno, bolestné si zaslúžim, ale ako to potom večer napíšem sem, do blogu, že som ich všetky do jednej zjedla....??? To akože znova ako vždy zlyhanie hneď na začiatku??? A takto verejne??? A dala som si len pár pre chuť a šup s tým zvyškom do skrine...nevídané neslýchané. Pre mňa nebol nikdy problém zjesť balíček  sladkostí na jeden šup. Bola som nezastaviteľná. Až dnes....no mám za sebou prvé malé víťazstvo. Ale som len na začiatku.

Ešte zajtra predpokladám, že budem frajerka, ale potom to príde....chute, hlady,...pokušenia... a nakoniec vybielenie chladničky. Poznám to, je to tak celý môj život. A ja to zvládnem. A neprejem sa. A dám vám o tom vedieť.

 

 

 

Deň 1   9.5.2022                                              .......96,7kg

Rozhodla som sa. Dnes večer o šiestej. Po miliónty krát. Znova. Že odteraz už fakt nejem, teda jem, ale len zdravé veci, normálne porcie a že viac sa budem hýbať a že v mojich 55 rokoch a pri 96 kilách mám fakt najvyšší čas ešte niečo spraviť so svojim životom. A že tentokrát to dodržím. Ale potrebujem na to svedkov. Lebo keď sa doma za mnou zavrú dvere, mohla som sa spokojne prejedať.. veď ma nikto nevidí. A teraz ma uvidíte všetky. A toto je niečo, s čím idem medzi ľudí prvýkrát v živote. A priznám sa k všetkému, čo sa mi podarí aj nepodarí. Hádam ma to privedie konečne k disciplíne, keď budem písať o všetkých mojich bojoch a chutiach.

.....A dnes už nevečeriam   :-)

                             ..... ja to dám......             

                                            .......  chcem si dať krásne letné šatičky a predviesť svoje ploché bruško 

                                                         ..... a nezadusiť sa pri šnurovaní si topánok a strihaní nechtov na nohách

 

Hodnocení (10 hlasů):

Komentáře je možné psát až po přihlášení.

17. 07. 2022 20:17
Doprčic závidím ale prajem Ti to!!!! Ja stále 92, lebo žeriem! Naštartovala si ma, dnes som jedla do 17 hod, dám to!!!!! Ďakujem, paaaaaaa
20. 06. 2022 20:20
Ja už som tiež zvedavá ako sa Ti darí. Ja som síce ešte nezačala a v týchto horúčavách by som teoreticky mohla obmedzovať jedlo,ale pohybovať sa ? to je fakt problém.Po víkende sa cítim ako knedľa. Nič sa mi nechcelo, len klasické varenie, jedenie a driemkanie:-(
20. 06. 2022 20:01
Ja som to posledný týždeň poriadne pokašlala.Ale idem zase začať , odmeňovať sa večer dobrotami je poriadna blbosť!!!! Tebe sa ako darí? Napíš, paaaaaaaa
27. 05. 2022 09:59
Tak to sa mne nemôže stať,aby som zabudla na večeru. Chodím stále ako lev v klietke a stále niečo zobem...,ale áno snažím sa menej a viem,že by som nemala vôbec,ale nie som na to dosť silná.Obdivujem ťa a držím palce. Počkám si na tvoj výsledok a potom sa dám aj ja do toho:-)
23. 05. 2022 11:47
Ďakujem vám všetkým za pozitívne riadky
20. 05. 2022 21:50
Joooj, ako by som si ešte niečo dala pod zub, ale teda nedám:-)
20. 05. 2022 21:41
To je super, Ty to asi skutočne dáš! Na akú hmotnosť sa chces dostať?
18. 05. 2022 20:21
S tým žraním pri telke máš pravdu! Dnes som nepozerala Prestreté a Bez servítky , a nevečerala som po 18 hod ! Veď kto by vydržal hlad pri programe o varení!! Drž sa a píš!????
16. 05. 2022 21:37
Naštveme fazuľku, prežerie sa v Taliansku ,priberie 5 kg a my 5 kg schudneme!!!!!
16. 05. 2022 10:50
Ďakujem za inšpiráciu,super píšeš!Keď sa o týždeň vrátim z gastronomického talianskeho raja,tak aj ja sa vrhnem do zdravého spôsobu života ,dáme to!
15. 05. 2022 21:37
Hezky napsané, i já jsem ve škole četla slovensky a shodou náhod se narodila v Liptovském Mikuláši. Fandím ti a drž se !
15. 05. 2022 21:34
Moc držím palce, aby to vyšlo. Nechceš se s námi setkat 4. 6. v Olomouci? Viz blog jiriny55 https://www.stobklub.cz/blog-zapis/Jirina55/27877/ Viděly bychom se naživo a oprášily bychom konverzaci :-).
15. 05. 2022 20:53
Verím že pomôžeš aj mne
15. 05. 2022 20:51
Držím palce a teším sa na ďalšie pozitívne riadky
15. 05. 2022 18:01
Mám to jako IrenaM - jsem na tom stejně, je fajn číst tvůj krásný blog ve slovenštině. Drž se!!!
15. 05. 2022 12:30
Fandím Ti ! A ráda čtu tvuj blog ve slovenštině, jsem z generace, kdy jsme byli jedna republika :-)
15. 05. 2022 07:51
Když jsi dokázala přestat kouřit, tak to zvládneš. Jde ti to skvěle! Držím palce, ať se daří :-)
14. 05. 2022 09:59
Ani nevíš, jak mi potěšila duši a oko tvá měkká slovenština, o obsahu blogu nemluvě, věřím,že to dáš .Motivace ani vůle ti nechybí a tak teď už jen systém a výdrž. Držím palce :-)
14. 05. 2022 09:33
Mám váhu skoro stejnou, měla bych se přidat:-) Motivací by bylo, ale žádná není tak silná aby se mnou něco udělala, snad to přijde při čtení tvých blogů:-)
14. 05. 2022 09:21
Také si myslím, že hubnout v programu, který Ti ve své podstatě nezakazuje vůbec nic je brnkačka. Mně někdo zakázat oříšky a zmrzlinu - nevím nevím. A motivaci máš skvělou. Já jsem si nakukala, že o pár kil míň uleví mému unavenému srdci ...
13. 05. 2022 22:56
Hmm, uvidíme to napínavé rozřešení. Já to tedy vidím, že přestat kouřit je dobrá rozcvička před hubnutim. Držím pěsti ať se daří dál a zastavím se počíst :-)
13. 05. 2022 20:30
Máš pravdu, keď si sekla s cigami, jedlo je už brnkačka!
12. 05. 2022 14:15
Stále mám 92, už ma dobiehaš!!!!!
12. 05. 2022 14:14
Opakujem, kde sa to zastaví?????!!!!! Super!!!!!!
11. 05. 2022 17:22
Pekne, kilo denne dolu, kde sa to zastaví????????
10. 05. 2022 15:41
Ať se ti daří :-) My mladice to dáme zcela určitě :-)
09. 05. 2022 21:40
Držím palce!!!!!!!

Kvíz o ceny

Soutěž o produkty Meggle
Výhru je nutné si vyzvednout na Dni Zdraví 22.10.2022 v Praze na Pankráci. Více info zde

Ankety

Jaké nové recepty byste chtěli na STOBklubu?

Naši partneři